Skalné mesto Petra
Švajčiar Johann Ludwig sa v auguste 1812 na ceste Orientom so od istého pútnika dozvedel, že neďaleko odtiaľ sa nachádza mesto v skalách. Pod nejakou zámienkou sa tam dal dopraviť. V 1200 m dlhej a až 100 m vysokej rokline objavil mesto Petra, o ktorom si v Európe dovtedy mysleli, že ide o výmysel.
Mesto v kameni
Najstaršie objavené stopy svedčia o tom, že v rokline v mladej kamennej dobe žili ľudia. Pôvod mesta Petra v dnešnom Jordánsku siaha ku kmeňu Edomejovcov, úhlavných nepriateľov Izraela, Ktorí sa tam usídlili. Po ich zániku v 3.storoči pred n. l. tu sídlili Nabatejci. Za ich čias sa Petra rozvinula na jedno z najvýznamnejších obchodných centier Blízkeho východu. Nabatejci vytvorili väčšinu stavieb vytesaných do skaly alebo im aspoň dali dnešný tvar. Patrila k nim aj Faraónova pokladnica, pôvodne skalný hrob, rímske divadlo pre 5000 ľudí, mestské centrum so stĺpovou cestou, ako aj niekoľko skalných hrobov, čo vyvoláva podozrenie, že Petra bola najprv pohrebisko, ktoré sa neskôr rozšírilo.
Nebatejcov porazili v roku 106 n. l. Rímania. Keďže územie s novým hlavným mestom Bostra sa pričlenilo k Rímskej ríši, Petra stratila význam. Po značnom zničení Petry zemetrasenia v rokoch 363 a 551 tunajší ľud začal skalné mesto opúšťať.
domy vytesané do skaly.