Telekinéza
Telekinéza je pohybovanie predmetmi z miesta na miesto bez použitia fyzického kontaktu. Tiež sem patrí zmena tvaru predmetov prostredníctvom pôsobenia mysle - zohýbanie lyžičiek, kľúčov, alebo len ich udržanie a stabilizovanie. Hovorí sa jej aj psychokinéza, čo je slovo gréckejo pôvodu: psyché znamená dušu a kineisis zmanená hýbať.
Telekinéza patrí k hodne metafyzickým zručnostiam. Vďaka filmom s bosoráckou tematikou už iste väčšina z nás pozná pohybovanie predmetmi na diaľku, zohýbanie lyžičiek a podobné „fenomény“. Istotne, vedieť zohýbať lyžičky, levitovať veci a vyrábať „gule psí“ je príťažlivá zručnosť, ale nemali by ju používať ľudia, ktorí nemajú potrebnú psychickú stabilitu. Na druhej strane, je tu aj dobrá správa - keď zvládneme telekinézu, získame tým aj spústu iných užitočných schopností - napríklad schopnosť liečiť. Liečenie sa totiž zakladá na tom istom, čo aj telekinéza.
Tieto schopnosti sú celkom reálne. Jediné, čo nám bráni ich využívať, je naše obmedzené myslenie. Všetko začína a končí myslením. Ak budeme považovať levitovanie za nemožné, bude pre nás nemožné. Ak si budeme myslieť, že to dokážeme, dokážeme to. Sme teda obmedzení len tým, v čo veríme, a silou nášho presvedčenia, že našu vieru dokážeme zhmotniť do reality. A to sa týka nielen telekinézy, ale aj diéty, skúšky z matiky alebo „ulovenia“ príťažlivého partnera (čo sú všetko veci značne svetské a málo metafyzické).
Lenže tak ako vo všetkom inom, ani v tomto svete nejde všetko podľa našej vôle. Hlavne vtedy nie, ak si myslíme, že tento svet je ako obrovský supermarket, určený len pre naše potešenie - choď a obslúž sa! Ak nám chýba pokora, vďačnosť a spojenie s prostredím, ktoré manipulujeme, nikdy nedokážeme svoje manipulatívne schopnosti rozvinúť naplno. S univerzálnou energiou nie sme totiž spojení tak, že otvoríme ústa a vyjadrujeme svoje želania, ale sme s ňou spojení
Preto ak sa chceme naučiť levitovať, treba začať od niečoho, čo je dostatočne „malé“ na to, aby sme uverili, že to zvládneme, ale dostatočne „veľké“ na to, aby sme si boli bez tieňa pochybností istí, že to bolo dielo nás, a nie náhody…
Aspekt nás samých
Nespájame sa s Univerzom tým, že otvoríme ústa a necháme plynúť slová; spájame sa s ním cez myšlienky a pocity prekypujúce emóciou.
Čo to má do činenia s telepatiou? Nuž, všetko…
Nedokážeme fyzicky pohnúť ničím, čo vnímame ako oddelené od nás. Všetko zdanie „oddelenosti“ je len ilúzia. V Univerze niet oddelenosti - všetci sme súčasťou jednej univerzálnej energie, ktorou sme poprepájaní navzájom a so svetom (viditeľným i neviditeľným) okolo nás. „Boh“ nie je od nás oddelený; sme jeho súčasťou, je v nás a my sme v ňom. (A tým myslím „boh“ ako základný organizačný princíp, teda nielen v kresťanskom ponímaní!) Sme stelesnením tohto princípu a sme súčasne len jedným jeho aspektom.
Takže ak sa chceme pustiť do telekinézy (ktorej schopnosť máme vďaka Univerzu), potom musíme plne uznať a osvojiť si skutočnosť, že všetko, čo sa budeme snažiť pohnúť, je časťou nás a nie niečím oddeleným od našej existencie. (Toto je ešte tá zrozumiteľná časť bosoráckeho svetonázoru! Len čo som sa dostala k Heisenbergovmu princípu neurčitosti, postretla som isté problémy s obmedzenou inteligenciou a rozhodla som sa, že bosoráctvo sa nemusí zakladať vždy na pochopení, že niekedy aj slepá viera postačí… :-P )
Takže späť k telekinéze - ak sa budeme snažiť pohnúť „tou škatuľkou zápaliek“ alebo „tou ceruzou“ alebo „tým čímkoľvek“, nebudeme mať úspech. Keď hýbeme čímkoľvek, hýbeme totiž len jedným naším aspektom.
Ale čo ho pohne? Nuž, myšlienka. Ale čo myšlienka zmení? Energiu.
Niektorí ľudia hovoria o psychickej energii a liečivej energii, o reiki a čchi, ale všetko sú to len iné označenia pre Univerzálnu Energiu, ktorú môžeme označiť aj „quanta“ z kvantovej fyziky alebo „duch“.
Energia je jednoducho energia a je ovplyvňovaná myšlienkou.
A preto telekinézu môžeme definovať ako „proces hýbania aspektmi seba prostredníctvom ovplyvňovania energie pomocou mysle“. Keď teda pohybujeme vecami na diaľku, je to, akoby sme pohybovali vlastným prstom alebo nohou, a to je vlastne pre človeka veľmi prirodzený proces. Akurát že pri telekinéze sa nám zdá, akoby to, čím hýbeme, fyzicky nepatrilo k nám.
Takže ešte skôr, než sa pustíme do pohybovania vecami, musíme sa úplne stotožniť s touto základnou pravdou. Kým budeme hýbať niečím „cudzím“, nedokážeme tým pohnúť. Hýbať môžeme len niečím, čo je našou súčasťou.
Neobmedzené myslenie
Druhým aspektom telekinézy je viera a „neobmedzené myslenie“.
Viera je neotrasiteľná vedomosť o tom, že sa niečo nielen „dá urobiť“, ale že je to už „urobené“. Keďže neexistuje minulosť a budúcnosť, ale len teraz, nedostaneme sa nikdy do okamihu, keď sa predmet „bude hýbať“, ale len do okamihu, keď sa predmet „hýbe“ alebo „je pohnutý“.
Myšlienka bez obmedzenia je rovnako dôležitá. Nie je o nič ťažšie pohnúť horou ako pohnúť zrnkom piesku. Jediné, čo nás obmedzuje, je naša viera. Ak nebudeme veriť, že levitovanie zvládneme, nezvládneme ho. Už len presvedčenie, že niečo je nemožné, to robí nemožným.
Žiaľ, nie je to takisto platné aj naopak. Nestačí len veriť, že niečo je možné, aby sme to možným urobili. Väčšina skutočne hodnotných vecí v živote si totiž vyžaduje nielen pevnú vieru, ale aj poctivú prípravu.